Kávovníky sa na začiatku pestovali pravdepodobne v provincii Kaffa v Afrike, na území dnešnej Etiópie. Objavenie kávy a jej účinkov je opradené mnohými príbehmi, avšak nemáme priame dôkazy na presné určenie kedy alebo ako bolo prvý krát potvrdené, že bohatý a povzbudzujúci nápoj sa môže vyrobiť práve z bôbu (plodu) kávovníka. Jeden príbeh hovorí, že Etiópsky pastier bol veľmi prekvapený živým správaním sa kôz, keď požuli červené kávové plody. S istotou však môžeme tvrdiť, že kedysi otroci jedli dužinatú časť plodu ako pokrm, čo sa zachovalo dodnes v Sudáne, Yemene a Arábii. Tento pokrm nazývajú Mocha, čo je už dnes synonymum pre kávu. Je dokázané, že pred 1000 rokmi sa kávovníkové stromy pestovali v kláštorných záhradách. Záznamy o pestovaní kávy nachádzame až v pätnástom storočí, ale je zrejmé, že bola pestovaná už dávno predtým.

 

Prvé kaviarne vznikli v Mekke a nazývali sa „kaveh kanes“. Pitie kávy bolo hneď od začiatku podporované a rýchlo sa rozšírilo celou Arábiou. Kaviarne, ktoré sa vyvinuli do luxusne zariadených miest s hudbou a tancom boli taktiež miestom od hrania šachu, bežné klebetenie až po obchodné stretnutia. Každá kaviareň mala osobitý charakter a tešili sa veľkej popularite, nakoľko nič podobné predtým neexistovalo. Boli však postupne zatláčané do úzadia a stávali sa viac centrami čisto politickej aktivity. Úplne a natrvalo boli sprístupnené až po zavedení zdaňovania kávy a kaviarní.

 

Arabi si dôkladne strážili vzácne obchodovanie s kávou a nechceli dovoliť cudzincom, aby navštevovali ich kávové plantáže, alebo aby vynášali vzácne kávové zrnká za hranice. Vyviezť ich bolo ťažké aj preto, lebo pokiaľ sa poškodila vonkajšia ochranná vrstva semienka, nedalo už viac použiť na pestovanie, stalo sa neúrodným. Avšak semienka kávovníka alebo jeho odrezky sa napriek tomu podarilo Holanďanom vyniesť von z Arábie a začať pestovať v holandských kolóniách v Indii , Jáve a aj priamo v Holandsku v špeciálnych skleníkoch. Holanďania sa tak stali poprednými dodávateľmi kávy v Európe, s obchodným centrom v Amsterdame.

 

V minulosti bola káva oslavovaná ako všeliek a takisto zatracovaná ako Diablov nápoj – v tom druhom prípade väčšinou z náboženských alebo politických dôvodov kvôli vysokej popularite kaviarní ako miest na stretávanie sa.

Za posledných 50 rokov vedecké výskumy predložili fakty o káve, kofeíne (zodpovedného za povzbudivý účinok kávy) a jej vzťahu k nášmu zdraviu: striedme užívanie kávy nijako neškodí zdraviu a dokonca ten krásny pôžitok z pitia kávy sa ukázal ako zdraviu prospešný. Na našej CoSIC webovej stránke nájdete výsledky vedeckých testov na účinky kávy a kofeínu vzhľadom na zdravie.